Referencie

Prieskum polyfunkčného objektu v Pezinku

Správy

V roku 2011/2012 realizovalo Archeologické múzeum SNM Bratislava na Moyzesovej ulici, v centre mesta Pezinok (1208), I. etapu archeologického výskumu. Výsledky výskumu potvrdili, že umiestnenie budúcej novostavby pokrýva bývalú asanovanú uličnú zástavbu, pričom jednotlivé zachytené alebo predpokladané dvorové trakty zodpovedajú historickej parcelizácií mestských pozemkov v predpolí mestského opevnenia.

V rámci štátneho pamiatkového dohľadu boli na základe týchto výsledkov stanovené priority ďalšieho archeologického výskumu, ktorého realizátorom sa stala spoločnosť AA Terra Antiqua s.r.o. Archeologický výskum následne prebiehal ako predstihový, bez obmedzenia stavebnou činnosťou.

Predmetné územie sa prvý krát spomína v písomných prameňoch v listine z roku 1425, ktorou si grófi zo Sv. Jura a Pezinka rozdelili mesto Pezinok ulicou Bodenzeil (Podenczayl), neskôr Špitálska, dnes Moyzesová ulica. V tej istej listine je spomenutý aj špitál s kaplnkou Sv. Ducha, o ktorom sú zmienky aj skôr. Ulica Bodenzeil sa následne spomína v roku 1437 v registri desiatkového vína a v tomto dokumente je už spojená so Špitálskou ulicou. Následne sa spomína v urbári z roku 1601. Lokalita archeologického výskumu sa zároveň nachádza v tesnej blízkosti renesančného mestského opevnenia, ktoré vznikalo priebežne od roku 1615 do roku 1670. Vznik tohto opevnenia a skutočnosť, že ulica Bodenzeil nebola do tohto opevnenia zahrnutá výrazne ovplyvnila osídlenie na tomto území. V predpolí mestského opevnenia sa totiž spravidla nemohli nachádzať kamenné stavby, ktoré by potenciálny útočník využil ako strategické body pri dobývaní mesta. Podľa plánu mesta z roku 1785 tvoril ulicu Bodenzeil jeden rad domov, preťatý vetvou mestského potoka. Prítomnosť zástavby skúmaného priestoru dokladajú aj vojenské mapovania realizované v rokoch 1764 – 1884. Kompozícia zástavby sa na základe mapových údajov výrazne nemenila a v podstatnej miere rešpektovala uličnú čiaru pozdĺž mestských hradieb.

V priebehu archeologického výskumu bolo na ploche 1530 m2 preskúmaných celkovo 17 stavebných (murovaných) archeologických objektov. Ide predovšetkým o pozostatky novovekých kamenných domov a pivníc, ktoré vo výraznej miere narušili stratigrafické pomery na lokalite a prekryli horizont osídlenia z neskorého stredoveku. Základové murivo zistených stavebných objektov bolo takmer vo všetkých prípadoch z nepravidelných kusov lomového kameňa rôznych rozmerov, ktorý bol spájaný svetlosivou až bielou vápennou maltou z hrubozrnného piesku a ojedinelými zrnkami vápna. Základové murivo bolo do základovej škáry kladené voľne, bez riadkovania a lícovania muriva. Niektoré zo stavebných objektov boli priečnymi murivami rozdelené na viac, maximálne však 5 miestne objekty. Štyri stavebné objekty boli definované ako obytné priestory, v dvoch prípadoch nie je jednoznačné či išlo o obytný alebo hospodársky priestor, tri objekty predstavujú pivnicu a jeden objekt je recentý s betónovými základmi. Ďalej sa na ploche výskumu podarilo odkryť dve studne z nasucho kladeného kameňa, tri torzá architektúr bez bližšej vypovedacej hodnoty, kamenný kanalizačný trakt a tehlovú pec. Súčasne sa pri odkrývaní stavebných architektúr a začisťovaní murív odkryla kamenná dlažba, resp. chodník v severovýchodnej časti plochy a približne v strede, pod severným profilom stavebnej plochy.

Druhú a zároveň najpočetnejšiu skupinu preskúmaných archeologických objektov tvorili zahĺbené objekty. V priebehu výskumu bolo na ploche identifikovaných 75 takýchto štruktúr, ktoré boli počas overovania nálezových situácií potvrdené v 69 prípadoch. Zahĺbené objekty môžeme rozdeliť podľa ich funkcie do piatich kategórií.

Polzemnice sa potvrdili v piatich prípadoch, pričom všetky boli sústredené v severnej časti plochy, takmer po celej dĺžke severného profilu stavebnej plochy. Predpokladáme, že niektoré z nich mohli a pravdepodobne aj pokračovali pod úrovňou spevnenej komunikácie. Archeologickým výskumom odkryté objekty pôvodne lemovali ulicu Bodenzeil, neskôr premenovanú na ulicu Špitálsku, dnes Moyzesovú. Zaniknutá stredoveká drevená alebo drevozemná zástavba bola následne porušená novovekou modernou uličnou zástavbou, načo poukazuje aj doložená superpozícia troch polzemníc porušených tromi stavebnými objektami.

Sídliskovú jamu ako najpočetnejšiu kategóriu zastupuje 36 archeologických objektov, ktoré boli rozmiestnené v rámci celej stavebnej plochy, pričom štyri z nich boli súčasťou jedného stavebného objektu. Niektoré sídliskové jamy predstavujú koncentráciu zahĺbených objektov v superpozíciach, iné sa vyskytujú osamote. V daných prípadoch môže ísť o jamy, ktoré sú pozostatkom zahĺbeného sídliskového objektu, ktorého konštrukciu nie je možné z nálezovej situácie bližšie identifikovať, resp. o jamu vyhĺbenú zámerne na sústreďovanie odpadu, prípadne o jamu zistenú v interiéri stavby akéhokoľvek typu, ktorej funkcia je viac-menej hypotetická.

Stavebnú jamu reprezentujú 4 archeologické objekty, z toho tri sú súčasťou jedného stavebného objektu. Vzhľadom na charakter výplne a hnuteľných nálezov predpokladáme, že zahĺbené objekty tejto kategórie plnili svoju funkciu v časoch výstavby objektov kamennej architektúry.

Zásobná jama bola identifikovaná len v jednom prípade, pričom sa javí, že jej rozmery (hĺ: 0,530 m; š: 0,443 m; Ø ústia: 0,778 m; Ø dna: 0,304 m; dĺ: 0,778 m) približne zodpovedajú rozmerom keramickej zásobnice, ktorá bola vo fragmentárnom stave  vyzdvihnutá z jej výplne.

Kolovú jamu zastupuje 23 zahĺbených objektov, ktoré však neboli logicky usporiadané a v ich blízkosti sa nezachytil žiaden iný sídliskový objekt. Môžeme teda predpokladať aj ich iný význam alebo pôvod, napr. pôdne prejavy po pozostatkoch ovocných stromov, ktoré mohli byť súčasťou ovocného sadu.

V priebehu výskumných prác bolo v rámci výplne preskúmaných archeologických objektov, ako aj zberom získaných dovedna 5704 fragmentov keramiky, 388 fragmentov mazanice, 290 kusov osteologického materiálu, 61 fragmentov stavebnej keramiky a 187 predmetov zaradených do kategórie drobné/ ojedinelé predmety.