Zistená archeologická lokalita sa nachádza na východnom až severovýchodnom okraji obce Kaloša, v jej extraviláne, podľa staršieho členenia obce v časti Nižná Kaloša, priamo v areály miestneho poľnohospodárskeho družstva.
Archeologický výskum na ploche 6349 m² prebiehal v dvoch etapách, pričom I. etapa bola realizovaná formou sondážneho výskumu, kedy bolo na ploche výskumu vyhĺbených 21 zisťovacích sond, rozmiestnených predovšetkým v priestore budúcich stavebných objektov. V rámci sondážnej etapy výskumu bola overená stratigrafia plochy a v dvoch sondách boli identifikované 2 nehnuteľné archeologické nálezy v podobe pravekých sídliskových objektov. Vzhľadom na nálezové skutočnosti sa následne pristúpilo k II. etape archeologického výskumu, realizovanej formou plošného odkryvu, ktorým sa vo výkopoch pre stavebné objekty podarilo identifikovať 36 archeologických objektov.
Formácia 36 preskúmaných objektov predstavuje torzo pravekého sídliska, ktoré bolo situované na terase potoka Kaloša, ktorý ohraničuje záujmový priestor zo severovýchodu. V tejto časti skúmanej plochy nebol priestor zastavaný a predstavoval okrajovú časť družstva. Na základe vyhodnotenia zamerania preskúmaných objektov však môžeme konštatovať, že preskúmaná bola len okrajová časť pravekého sídliska. Podstatná časť aglomerácie sa totiž s veľkou pravdepodobnosťou nachádza pod zastavanou časťou družstevného areálu.
V rámci plochy výskumu boli preskúmané výlučne sídliskové jamy, ktorých funkciu nie je možné presne určiť. Objekty boli v rámci skúmanej plochy rozpoznané na základe odlišného sfarbenia od okolitej plochy a v pôdoryse sa rysovali ako pravidelné alebo nepravidelné kruhové a oválne útvary. V priereze boli objekty prevažne vaničkovité s mierne kónickými, prípadne rovnými stenami. Výplň objektov tvoril prevažne ílovito-hlinitý sediment tmavohnedej až svetlohnedej farby. Ako prímes boli vo väčšine objektov rozpoznané nekompaktné kúsky mazanice.
V priebehu výskumných prác bolo v rámci výplne preskúmaných archeologických objektov, ako aj zberom získaných dovedna 424 fragmentov keramiky, 61 fragmentov mazanice, 5 fragmentov trosiek, 13 kusov zvieracích kostí a viaceré nálezy, ktoré možno označiť za predmety dennej potreby. Súbor 19 kamenných nástrojov, zachytených prevažne vo fragmentárnom stave, možno na základe funkčného určenia rozdeliť do nasledovných skupín:
Sekáče: Do tejto skupiny boli začlenené kamenné nástroje, ktoré majú minimálne jednu stranu kameňa zahrotenú. Toto zahrotenie tvorí funkčnú časť nástroja, ktorou bolo vykonávanie sekanie. Ďalším kritériom bolo, že tento nástroj mohol byť uchopený len jednou rukou, čím sa odlišuje od skupiny sekeromlatov, ktoré boli upevnené na rukoväť z organického materiálu alebo boli používané oboma rukami. Ako kamenná surovina bola použitá žula a v jednom prípade riečny okruhliak.
Sekeromlaty: Skupinu nálezov tejto kategórie reprezentujú fragmenty kamennej suroviny, ktorej tvar a známky opotrebovania môžu byť spojené s využívaním nástroja na sekanie alebo drvenie. Oproti sekáčom sú tieto predmety väčšie a na ich použitie bola potrebná väčšia sila. Predpokladať musíme obojručné používanie alebo kombináciu s organickými rukoväťami. Ako kamenná surovina bola použitá žula a andezit.
Otĺkače: Túto skupinu reprezentujú kamenné nástroje, ktorých známky opotrebovania sú sústredené na jedno miesto, čím vzniká nepravidelná plocha približne 1 – 2 cm². Tieto nástroje boli pravdepodobne používané na rozbíjanie. Otĺkače môžu byť označované aj ako tzv. retušéry, ktoré boli používané pri výrobe/upravovaní štiepanej kamennej industrie. Ako surovina bol použitý andezit, žula a kremeň.
Drviče: Skupinu nálezov v kategórii drviče reprezentujú kamenné nástroje, ktoré plnili funkciu drvenia, napr. obilnín. Ich prítomnosť na lokalite zväčša sprevádzajú aj nálezy podložiek, ktoré sú označované ako zrnotierky alebo žarnovy. Drviče sú prevažne menšie kusy kamennej suroviny, ktoré majú minimálne jednu hladkú plochu. V závislosti od veľkosti mohli byť využívané jednou alebo obidvoma rukami. Ako surovina bol použitý andezit.
Zrnotierky: Túto kategóriu nálezov reprezentujú kamenné nástroje, ktoré boli používané ako pracovné podložky pri drvení obilnín. Ich pracovnú plochu tvorí hladký, mierne zdrsnený povrch, ktorý môže byť v dôsledku používania mierne konvexne prehĺbený. Rozmery týchto predmetov boli rôzne a v prípade nálezov z Kaloše boli všetky zrnotierky fragmentmi pôvodných kusov.
Opracované kamene: Do tejto kategórie bol zaradený jeden exemplár, u ktorého nebolo zrejmé jeho funkčné zaradenie. Ide o fragment kamenného nástroja, ktorý má na dvoch plochách známky používania v podobe dvoch vyhladených plôch (plocha zachovania obidvoch plôch je maximálne 6 cm²).
Štiepaná industria: Súbor kamenných nástrojov dopĺňa nález fragmentu úštepu.
Nálezový súbor drobných predmetov dopĺňajú 2 prasleny a 2 fragmenty hlinených závaží.
