Referencie

Výskum košickej citadely

Správy

V priebehu januára až mája 2011 bola realizovaná tretia, záverečná, etapa archeologického výskumu na ploche stavby nákupno – zábavného centra Aupark Košice. Výskum, ktorý bol s prestávkou realizovaný od roku 2008 potvrdil prítomnosť novovekého vojenského opevnenia- citadely a priekopy k nej patriacej. Fragment opevnenia možno stotožniť s bastiónom Leopold, ktorý bol jedným z piatich bastiónov citadely.

Plochu výskumu možno lokalizovať do priestoru medzi ulicami Námestie osloboditeľov, Senný trh a Palackého.

Pôvodná topografia lokality výskumu bola v súvislosti so začlenením do intravilánu mesta značne pozmenená, konkrétnejšie vybudovaním citadely na konci 17. stor. a neskôr zástavbou ako aj konečnou demoláciou domov lemujúcich bývalé Alžbetino námestie, neskôr Legionárske námestie. V 70tych rokoch 20. storočia sa pristúpilo k asanácii zástavby a postupnému prebudovaniu Námestia osloboditeľov až do jeho dnešnej podoby.

V najstarších zistených vrstvách s veľkou hĺbkou začiatku podložnej vrstvy v sondách neboli zaznamenané staršie ako novoveké nálezy. Ojedinelý stredoveký črep bol nájdený v sekundárnej polohe na murive bastiónu. Aj napriek doloženému osídleniu Košíc a okolia v období praveku a včasnej doby dejinnej, je pravdepodobné, že v tomto období boli na osídlenie preferované iné typy polôh neohrozené meandrovaním a meniacimi sa vodnými stavmi rieky Hornád. V archeologickom materiály z týchto vrstiev neboli zaznamenané ani stredoveké nálezy dokladajúce predpokladané osídlenie v južnom predpolí neskoršieho opevneného priestoru Košíc. Treba však počítať s možnosťou, že stopy staršieho osídlenia boli odstránené v období hĺbenia priekopy citadely.

Košická citadela je dielo novotalianskej pevnostnej školy. Stála južne od mesta. Ovládala prístup do mesta od peštianskej cesty (dnes Južná trieda) a tiež kontrolovala 250 metrov od nej vzdialenú Dolnú mestskú bránu. Základný pôdorys citadely bol päťuholníkový so stranou dlhou 203 m. Z päťuholníka vybiehal z každého rohu bastión s lícom 90,5 m a bokom vysadeným od vonkajšieho obvodu hradby 24,5 m. Hlineno-murovaný val obvodovej hradby bol hrubý 24,5 m.

V prípade získaného keramického materiálu je možné datovanie na koniec 17. prípadne začiatok 18. storočia. Sporadický archeologický materiál evidovaný z čiernej humusovej vrstvy, ktorý by datoval obdobie bezprostredne po jej vyhĺbení obsahoval niekoľko nevýrazných keramických fragmentov, ktoré ako celok možno rámcovo zaradiť do staršieho novoveku. Hoci ide o veľmi fragmentárny a miestami značne erodovaný materiál, je možné na ňom pozorovať hlavné črty novovekej keramiky. Nájdené boli okrem nedefinovateľných kovových zlomkov aj kované klince, strela do hákovnice, delová guľa a kovová násada čakana. Nálezy fajok priamo nadväzujú skladbou aj datovaním na nálezy z prvej etapy výskumu roku 2008. Našli sa fragmenty šiestich fajok, pozostávajúcich so zachovalých krčkov a dolných častí hlavičiek Dva fragmenty zdobené geometrickým vzorom a s výrazným zhrubnutím v mieste ústia krčku, nadväzujú na obdobné typy. Fajky z červenej hliny so šikmo ryhovaným prstencom trúbeľky, rytou výzdobou krku a odtláčanou štylizovanou rastlinnou výzdobou hlavičky sú datovatelné do polovice 18. storočia.

Nález muriva bastiónu košickej citadely predstavuje dôležitý moment poznania pre ďalšie výskumy v meste Košice. Odkrytý múr bol po ukončení výskumných prác dočasne premiestnený a po vybudovaní nákupného centra Aupark sa stane pevnou súčasťou jeho vnútorných priestorov.